Middle East
L’Oréal Slovensko podporil dve nadané vedkyne
L’Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede, Slovensko - talentový program
Bratislava, 29. novembra 2021 – L’Oréal Slovensko už piatykrát ocenil dve nadané vedkyne v rámci lokálneho projektu L’Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede. Tento rok sa porota zložená z expertov Slovenskej akadémie vied rozhodla podporiť dvojicu vedkýň z oblasti experimentálnej onkológie a neuroimunológie. Nadané vedkyne si rozdelia sumu 10 000 Eur.
Do aktuálneho ročníka slovenskej verzie medzinárodného programu sa napriek pandémii prihlásilo 23 vedkýň. Porota vybrala dve z nich a každú ocenila čiastkou 5 000 Eur. Peniaze môžu víťazky ľubovoľne použiť k naplneniu svojich cieľov.
Víťazky 5. ročníka L’Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede:
V kategórii do 35 rokov zvíťazila Ing. Silvia Schmidtová, PhD. z Ústavu experimentálnej onkológie BMC SAV, ktorá skúma germinatívne nádory vyskytujúce sa najmä v pohlavných žľazách – v semenníkoch u mužov a vo vaječníkoch u žien.
V kategórii od 36 do 45 rokov zvíťazila Mgr. Alžbeta Kráľová Trančíková, PhD. z Biomedicínskeho centra v Martine, ktorá sa venuje skúmaniu včasnej a presnej diagnostiky neurodegeneratívnych porúch.
„Ženy vo vede sa podieľajú na zásadných výskumoch po celom svete. Napriek ich pozoruhodným objavom však podľa posledných dát globálne predstavujú iba tretinu výskumných pracovníkov a ich práca si zriedkavo získava uznanie, ktoré si zaslúži. Len 4 % Nobelových cien za vedu* boli udelené ženám a len 11 % vedúcich výskumných pozícii zastávajú v Európe ženy.** Na Slovensku je síce zastúpenie vedkýň vyššie ako v EÚ, a to 41 %, ale vidíme rovnaký pokles pri kariérnom raste.*** a preto sme radi, že môžeme podporovať úsilie týchto žien a prispieť k tomu, aby ich príklad nasledovali mladé ženy z nasledujúcej generácie,“ hovorí Brigitte Streller, generálna riaditeľka spoločnosti L’Oréal pre Slovensko
* zdroj: https://www.nobelprize.org/prizes/facts/nobel-prize-facts/
*** zdroj: Eurosta; She Figures
Slovenské laureátky L’Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede 2021
Ing. Silvia Schmidtová, PhD. pracuje v Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV v Bratislave
Germinatívne nádory predstavujú heterogénnu skupinu nádorov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v pohlavných žľazách – v semenníkoch u mužov a vo vaječníkoch u žien. Ich výskyt je však aj v ďalších miestach - v mozgu, v zadnej časti hrudníka alebo v bruchu. Chemoterapia na báze cisplatiny je dodnes zlatým štandardom v liečbe týchto nádorov, pričom úspešnosť liečby je veľmi vysoká. Napriek vysokej úspešnosti, časť pacientov prestane odpovedať na nasadenú liečbu a dochádza k rozvoju tzv. chemorezistencie. Rezistencia voči cisplatine postihuje pomerne malý, ale klinicky signifikantný počet pacientov a je hlavným dôvodom úmrtnosti pacientov s germinatívnymi nádormi. Nádory zo žĺtkového vaku patria do skupiny zhubných nádorov z germinatívnych buniek a zároveň predstavujú histologický subtyp so zhoršenou prognózou. Na vývoj nových terapeutických stratégií pre pacientov s chemorezistentnými nádormi zo žĺtkového vaku sú potrebné vhodné modely. Náš projekt je zameraný práve na tento typ nádorov s cieľom zaviesť nezávislé in vitro a in vivo experimentálne modely a identifikovať potenciálne liečebné modality. Výsledky projektu by tak mohli priniesť nové a chýbajúce poznatky týkajúce sa mechanizmov asociovaných s chemorezistenciou germinatívnych nádorov a možnosť identifikovať aj nové terapeutické ciele u pacientov s rezistentnými nádormi zo žĺtkového vaku.
Mgr. Alžbeta Kráľová Trančíková, PhD. pracuje v Biomedicínskom centre v Martine
Prevalencia a výskyt neurodegeneratívnych porúch v populácii sa neustále zvyšuje a v súčasnosti predstavuje jednu z hlavných výziev medicíny a lekárskeho výskumu. Podobnosť klinických a neuropatologických znakov týchto chorôb, či už hovoríme o Parkinsonovej chorobe, Alzheimerovej chorobe, alebo iných synukleínopatiách, vedie k chybnej diagnostike až u 20 – 35% pacientov. Napriek intenzívnemu úsiliu je vývoj nových a úspešnejších terapeutických prístupov nedostatočný a plne závisí od včasnej diagnostiky ochorenia. Diagnostika sa však v súčasnosti opiera predovšetkým o nešpecifické klinické príznaky a jej definitívne potvrdenie je stále založené na postmortálnom patologickom hodnotení. Z týchto dôvodov sa výskum čoraz viac sústreďuje na identifikáciu biomarkerov, ktoré by boli schopné ochorenie v počiatočných štádiách zachytiť, ako aj odlíšiť jednotlivé ochorenia. Ďalším z kritických bodov je aj výber vhodného biologického materiálu na analýzu, ktorý by mal byť ľahko dostupný a minimálne invazívny. Cieľom nášho projektu je zavedenie metódy na detekciu patologických foriem α-synukleínu ako jedného z možných biomarkerov Parkinsonovej choroby a iných synukleínopatií. V projekte sa tiež pokúsime porovnať senzitivitu a špecificitu tejto metódy pri odhaľovaní a diskriminácii synukleínopatií zo vzoriek krvi, séra, plazmy, mozgomiešneho moku, ako aj z mikrobiopsií tkanív tráviaceho traktu pacientov. Veríme, že naše výsledky prinesú nové informácie, ktoré by nás mohli posunúť k zlepšeniu skorej diagnostiky pacientov trpiacich neurodegeneratívnymi ochoreniami.