L´Oréal UNESCO Pre ženy vo vede 2020 pozná svoje víťazky

Bratislava, 1. októbra 2020 - Pandemický ročník súťaže L'Oréal UNESCO Pre ženy vo vede, Slovenská republika – si budú víťazky Miklíková Svetlana a Fričová Dominika pamätať natrvalo. Príprave projektov venovali nesmierne množstvo úsilia a kvôli neistej situácii sa rozhodlo, že všetky projekty laureátiek  4. ročníka, budú oceňované porotou online.

„Kvôli pandemickej situácií v krajine sme museli zrušiť niekoľko udalostí spojených s talentovaným programom slovenskej edície L'Oréal UNESCO Pre ženy vo vede vrátane slávnostnej ceremónie. Ani koronavírus nás však nezastaví v podporovaní a oceňovaní prác žien vo vede" uviedla Brigitte Streller, generálna riaditeľka spoločnosti L'Oréal v Slovensko.

Obe výherkyne získali výhru vo výške 5000 EUR, ktorú môžu investovať do ďalšieho výskumu alebo na osobné účely. Cieľom projektu je vyzdvihnúť prácu slovenských vedkýň a upriamiť pozornosť médií na ich talent a úspechy, osloviť mladú generáciu a motivovať ju k zvoleniu vedeckej kariéry.

Čiastku za ocenenie, môžu vedkyne použiť ľubovoľne, k priamemu, alebo nepriamemu rozvoju svojej pracovnej kariéry" dodala Brigitte Streller.

Tohtoročné ceny boli udelené v kategórii do 35 rokov Mgr. Svetlane Miklíkovej, PhD. Pôsobí v Ústaveexperimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave a MUDr. RNDr. Dominike Fričovej, PhD.  zNeuroimunologického  ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

Víťazky 4. ročníka L'Oréal-Unesco Pre ženy vo vede, Slovensko – talentovaný program, 2020:

Mgr. Svetlana Miklíková, PhD.

Pôsobí v Ústaveexperimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave. Predmetom skúmania v rámci jej projektu je predklinický model organoidov, ktorý pozostáva nielen z prsníkových nádorových buniek, ale aj mezenchymálnych stromálnych buniek predstavujúcich dôležitú súčasť nádorového mikroprostredia.

"Karcinóm prsníka postihuje predovšetkým ženy, pričom jeho incidencia dosahuje najvyššie hodnoty v krajinách s vysokým ekonomicko-sociálnym statusom. Ide o ochorenie, ktoré síce vzniká v bunkách prsníka, ale dôležitú úlohu pri ňom zohráva aj nádorové mikroprostredie (okolie nádoru). Bunky nádorového mikroprostredia predstavujú dôležitý určovateľ biológie nádoru a sú zastúpené viacerými typmi nemalígnych buniek (stromálne bunky, imunitné bunky, vaskulatúra). Takáto výrazná nádorová heterogenita je častokrát hlavnou príčinou zlyhania liečby, keďže okolité nenádorové bunky môžu regulovať odpoveď nádorových buniek na liečbu. Z tohto dôvodu potrebujeme reprezentatívne a robustné modely, v rámci ktorých by sme mohli študovať vzájomnú komunikáciu týchto buniek a ich vplyv na správanie nádorových buniek. V súčasnosti je jedným z najperspektívnejších predklinických modelov kultivácia nádorových buniek vo forme organoidov, ktoré dokážu veľmi dobre rekapitulovať komplexitu nádoru a sú vhodné aj pre vyhodnotenie citlivosti na liečivá či terapeutické prístupy. My sme sa rozhodli tento model doplniť o príspevok nádorového mikroprostredia, konkrétne o mezenchymálne stromálne bunky, nachádzajúce sa v okolitom prsníkovom tukovom tkanive, ktoré predstavuje významnú zložku nádorového mikroprostredia.  Predpokladáme, že vnesenie ďalšej zložky mikroprostredia do organoidového modelu prinesie relevantnejšie výsledky pre klinickú prax a lepšie pochopenie nádorovej biológie,", dodáva Svetlana Miklíková.

MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD.

Pracuje na Neuroimunologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave a cieľom jej oblasti výskumu je Parkinsonova choroba , kde dochádza k selektívnemu odumieraniu dopamínergných neurónov a hľadá spôsob ako spomaliť proces starnutia týchto buniek a pomôcť pacientom.

„Parkinsonova choroba je po Alzheimerovej chorobe druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie. Pri tomto ochorení dochádza k selektívnemu odumieraniu dopamínergných neurónov. Molekulárna príčina vzniku ochorenia však doposiaľ nie je objasnená. Niekoľko indícií poukazuje na významnú úlohu senescencie pri tomto neurodegeneratívnom procese. Senescencia predstavuje bunkovú odpoveď na poškodenie, kedy sa bunka prestane deliť a začne do svojho okolia vyplavovať zápalové faktory. Táto bunková odpoveď je dôležitým obranným mechanizmom v priebehu života, ale nadmerná akumulácia senescenčných buniek spojená so starnutím organizmu začne spôsobovať problém. Výskum ukazuje, že selektívne odstraňovanie senescenčných buniek u starnúceho organizmu je spojené so spomalením procesu starnutia a dokonca reprezentuje potenciálnu liečbu pri ochoreniach spojených s vekom (ako napríklad kardiovaskulárne ochorenia a ochorenia pohybového ústrojenstva). Naša štúdia prináša inovatívne prístupy vo výskume Parkinsonovej choroby ako aj úlohy senescencie v starnutí nervového systému a pri neurodegenerácii. V budúcnosti plánujeme využiť výsledky nášho výskumu pri vývoji malých molekúl s neuro-protektívnymi vlastnosťami, ktoré by boli zacielené práve na modifikáciu senescenčnej odpovede", dodáva k svojej práci Dominika Fričová.

K účasti na slovenskej edícii projektu sa tento rok prihlásilo 28 vedkýň, ktoré splnili podmienky v dvoch kategóriách a to do 35 rokov a 45 rokov a dosiahnutie titulu PhD. vo vedeckých oblastiach. Odborná porota zložená zo zástupcov Slovenskej akadémie vied, Slovenskej komisie UNESCO a SOVVA posudzovala všetky projekty a vybrala dve víťazky.

"Je dôležité podporovať  vedkyne na začiatku aj počas už rozbehnutej kariéry , aby sa nevzdávali svojich ambícií a tiež ako ich mužskí kolegovia pokračovali vo výskume aj cez nezdary, ktoré ich môžu stretnúť. Sme veľmi radi, že prispievame k tomu, aby sa vedkyne stali potenciálnym vzorom pre mladé ženy a motivovali ich vybrať si vedu ako svoje budúce povolanie", dodáva Brigitte Streller.